Ten o ktorého sa dalo oprieť...

Autor: Ludmila Hudáková | 28.9.2011 o 13:08 | (upravené 28.9.2011 o 13:15) Karma článku: 7,74 | Prečítané:  158x

Počuje samu seba stonať, prečo práve ona? Nechce ľúbiť, ale musí... pre ten pocit, pre tú slabosť už sa sama sebe hnusí. Preniká do špiku srdcovej chlopne, často žalúdok sa na protest vzopne... Si taká sprostá! - presviedča sa o tom každý deň. Už len za Tebou by prišiel, povedať : len Teba chcem! Si prázdna ako džbán z plastelíny, veď ani len krehká nie si. Len meníš podobu, keď Ťa niekto miesi. Tie jeho veľké ruky, keď jej hrdlo tvaroval, vryl jej kúsok zo seba a len ten sa jej po ňom zachoval. Každý deň jej chýba, ten posledný z umelcov. V mysli jej nahé obrazy rád maľoval všetkými farbami a vedel byť nenútene zábavný. S bezbrannosťou pohľadu zrelého muža, s nežnosťou takou ako lupienky má ruža, plecia široké a náruč silnú ako starý orech - strážca záhrady - tak známy a blízky, no stále vzdialený a záhadný.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.

KOMENTÁRE

Ďakujem Obamovi. A teraz nastáva panika

Obama zvládol osem rokov bez škandálu, Trump ich mal už počas kampane.


Už ste čítali?