Ten o ktorého sa dalo oprieť...

Autor: Ludmila Hudáková | 28.9.2011 o 13:08 | (upravené 28.9.2011 o 13:15) Karma článku: 7,74 | Prečítané:  164x

Počuje samu seba stonať, prečo práve ona? Nechce ľúbiť, ale musí... pre ten pocit, pre tú slabosť už sa sama sebe hnusí. Preniká do špiku srdcovej chlopne, často žalúdok sa na protest vzopne... Si taká sprostá! - presviedča sa o tom každý deň. Už len za Tebou by prišiel, povedať : len Teba chcem! Si prázdna ako džbán z plastelíny, veď ani len krehká nie si. Len meníš podobu, keď Ťa niekto miesi. Tie jeho veľké ruky, keď jej hrdlo tvaroval, vryl jej kúsok zo seba a len ten sa jej po ňom zachoval. Každý deň jej chýba, ten posledný z umelcov. V mysli jej nahé obrazy rád maľoval všetkými farbami a vedel byť nenútene zábavný. S bezbrannosťou pohľadu zrelého muža, s nežnosťou takou ako lupienky má ruža, plecia široké a náruč silnú ako starý orech - strážca záhrady - tak známy a blízky, no stále vzdialený a záhadný.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.


Už ste čítali?