Ten o ktorého sa dalo oprieť...

Autor: Ludmila Hudáková | 28.9.2011 o 13:08 | (upravené 28.9.2011 o 13:15) Karma článku: 7,74 | Prečítané:  160x

Počuje samu seba stonať, prečo práve ona? Nechce ľúbiť, ale musí... pre ten pocit, pre tú slabosť už sa sama sebe hnusí. Preniká do špiku srdcovej chlopne, často žalúdok sa na protest vzopne... Si taká sprostá! - presviedča sa o tom každý deň. Už len za Tebou by prišiel, povedať : len Teba chcem! Si prázdna ako džbán z plastelíny, veď ani len krehká nie si. Len meníš podobu, keď Ťa niekto miesi. Tie jeho veľké ruky, keď jej hrdlo tvaroval, vryl jej kúsok zo seba a len ten sa jej po ňom zachoval. Každý deň jej chýba, ten posledný z umelcov. V mysli jej nahé obrazy rád maľoval všetkými farbami a vedel byť nenútene zábavný. S bezbrannosťou pohľadu zrelého muža, s nežnosťou takou ako lupienky má ruža, plecia široké a náruč silnú ako starý orech - strážca záhrady - tak známy a blízky, no stále vzdialený a záhadný.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.


Už ste čítali?